Podľa zdroja tepla ich možno rozdeliť na uhlíkovo-tepelné, elektrotermické, elektrokremíkové a metalotermické metódy.
Pri uhlíkovo-tepelnej metóde je zdrojom tepla na tavenie najmä spaľovacie teplo koksu a časť koksu sa využíva aj ako redukčné činidlo na zníženie obsahu oxidov v rude. Výroba prebieha vo vysokej peci.
Pri spôsobe elektrického ohrevu je zdrojom tepla pre proces tavenia najmä elektrická energia a
Uhlíkaté materiály sa používajú ako redukčné činidlá na zníženie obsahu oxidov v rude. Výroba prebieha hlavne kontinuálnym spôsobom v peci s minerálnym zdrojom tepla, ako je ferosilícium a feromangán.
Pri metóde elektricky zahrievaného kremíka sa kremík alebo silicid legovaného prvku, ktorý sa má extrahovať, používa ako redukčné činidlo na zníženie obsahu oxidov v rude. Zdrojom tepla je čiastočne chemické teplo uvoľnené pri oxidácii kremíka a väčšina nedostatočného tepla pochádza z elektrickej energie. Výroba ferozliatin týmto spôsobom sa uskutočňuje v periodickej elektrickej oblúkovej peci, napríklad stredne- a nízkouhlíkové zliatiny mangánu a vzácnych zemín.
Pri metalotermickej metóde sa ako redukčné činidlá často používajú hliníkové granuly a 75 %-ferosilikónový prášok a niekedy aj zmes kremíka a hliníka. Použitie kremíka ako hlavného redukčného činidla sa nazýva kremíková tepelná metóda a použitie hliníka ako hlavného redukčného činidla - sa nazýva hliníková tepelná metóda.